Prešporské predmostie 1809 – Bianchi kontra Davout
alebo
Ako Napoleon neobliehal Bratislavu
„Bratranec, obsaďte a dobyte mi už to nepríjemné a prekliate predmostie!“ – Napoleon
29. I. Mohutný ľadochod zahatal tok Dunaja pod Prešporkom, rieka sa vyliala do ulíc mesta. Zaplavené bolo celé staré mesto aj rôzne mestské časti – najmä Cukermandel, Promenáda, časti Vydrice a Židovne. Voda siahala až po Blumentál. Škody na majetku mesta a obyvateľov boli vysoké, uhynulo množstvo dobytka a úžitkovej zveri. Podobne bola postihnutá aj petržalská strana brehu. Mestská honorácia reprezentovaná kniežaťom Grasalkovičom, grófmi Zičiovcami, Pállfyovcami, grófom Oponickým a inými sa postarala o obyvateľstvo. Finančnú pomoc vo výške 2000 zlatých dukátov poskytol aj uhorský katolícky prímas a ostrihomský arcibiskup, arciknieža Karol Ambróz. Rehoľa Milosrdných bratov sa postarala o obyvateľstvo a kapacity ich špitála i priľahlých budov boli úplne vyčerpané. Na návrh vrchného vojenského velenia bolo rozhodnuté brehy Dunaja na pravom brehu opatriť hrádzami. Začalo sa s výstavbou protipovodňových hrádzí na prešporskom a petržalskom dunajskom brehu.
15. IV. Rakúske cisárstvo začína vojnu proti cisárstvu Francúzskemu. Rakúske jednotky vstupujú na územie bavorského kráľovstva, francúzskeho spojenca.
6. V. Na návrh arcikniežaťa Karola Ľudovíta, generallissima c. k. brannej moci, nariaďuje kráľ František svojim reskriptom arcikniežaťu Jozefovi Antonovi, uhorskému palatínovi a svojmu miestodržiteľovi, urobiť potrebné opatrenia k obrane Prešporka ako hlavného mesta Uhorska v prebiehajúcej rakúsko-francúzskej vojne. V komisii zasadajú významní vojenskí velitelia tej doby ako brigadier gróf Hadik, vrchný brigadier, slobodný pán Meško, generálmajor Méčery z Čóru, prímas ostrihomský Karol Ambróz, peštiansky brigadier gróf Prónay a iní významní predstavitelia civilnej uhorskej vlády a stoličnej správy. Palatín Jozef Anton nariaďuje vybudovať poľné opevnenia na petržalskom brehu Dunaja, a opevniť tak toto predmostie zo smeru predpokladaného francúzskeho útoku na mesto od Petržalky z viedenského smeru. Na priamy príkaz veliaceho generála v Uhorsku, poľného podmaršala Davidoviča a náčelníka štábu uhorskej insurekcie, podmaršala Mórica Juraja Goméza y Parientes prichádza do Prešporka ženijný štábny stotník Čolič a jeho pobočník nadporučík Hartlieb. Do svojich plánov zakalkulovali okrem členitého terénu, tvoreného ramenami Dunaja, aj využitie zvyškov pôvodných opevnení z protitureckých vojen a časov kuruckých povstaní, tiež i hotové a rozostavané protipovodňové hrádze na pravom brehu Dunaja. Situačné plány vypracoval brigadier Mikovíny, syn známeho uhorského kartografa a blízkeho spolupracovníka Mateja Bela, Samuela Mikovíniho. Práce však pre nedostatok robotníkov napredujú v členitom a zavodnenom petržalskom teréne veľmi pomaly, z pôvodných plánov sa podarí skutočne realizovať približne trištvrtina projektovaných fortifikácii na najdôležitejších smeroch predpokladaného útoku nepriateľa. Zhotovitelia už používajú novú mapu Uhorska od autora Jána Lipského, významného štábneho husárskeho dôstojníka – slúžil v husárskych plukoch Jozef Anton č. 2 a Frimont č. 9. Svojou kvalitou i značením k nej je táto mapa veľmi vysoko hodnotená vo francúzskom hlavnom stane.
12. V. Francúzska jazdecká divízia generála Montbrunna obchádza Viedeň a je dislokovaná v Moste nad Litavou. K jej podpore je určená hessenská pešia brigáda. Úlohou tohto uskupenia je udržať líniu Hainburg – Mošoň pred možným útokom na Viedeň z Uhorska. Francúzske velenie má neisté správy o aktivitách Uhrov a cisárskych na pravom brehu Dunaja.
13. V. Pád Viedne, sídelného mesta cisára a kráľa. Uhorský kráľ František z dvorom sa uchyľuje do komárňanskej pevnosti, všetky dôležité hospodárske orgány krajiny sa presunujú do východouhorského vnútrozemia. Kráľovská rodina sa uchyľuje do Košíc a na Moravu. Napoleon sa 15. mája zo Schonbrunnu obracia na uhorské stavy s proklamáciou k vyhláseniu nezávislosti Uhorska. Palatín Jozef Anton vyhlasuje na návrh snemu na celom území tzv. svätoštefanskej koruny generálnu insurekciu. Francúzska jazdecká divízia generála Montbrunna opatrne podniká prieskum z Viedne v smere Most nad Litavou – uhorská hranica. Napoleon sa v noci dozvedá o vojenskej prítomnosti Uhrov a cisárskych na pravom brehu Dunaja a o fortifikačnom systéme.
14. V. Rakúske velenie vysiela do opevnení vojsko – kompletný peší pluk Beaulieu č. 58, a tri neúplné eskadróny švalisérskeho pluku O’Reilly č. 3 – celkovo 2209 pešiakov a 213 jazdcov pod velením generálmajora Hoffmeistera. Náčelníkom štábu je menovaný stotník Čolič.
15. V. Mesto odstraňuje tzv. „lietajúci most“ medzi Prešporkom a Petržalkou. Nasledujúceho dňa sú z oboch brehov stiahnuté všetky lode a plavidlá. Prešporok sa pripravuje na bezprostredné ohrozenie francúzskymi vojskami. Civili a honorácia opúšťajú mesto.
16. V. Prvé ľahké jazdecké prieskumné jednotky Francúzov dosahujú uhorského územia. Utáboria sa medzi Kopčanmi a Petržalkou odkiaľ v smere k predmostiu podniknú prieskum bojom. Malý oddiel sa pokúša prekročiť dunajský tok. Všetky francúzske útoky sú však zo stratami na ich strane odrazené. Francúzsky predvoj tak ustupuje do pôvodných pozícii pri Kopčanoch. Ďalšie jednotky tvoriace druhý sled predvoja sú dislokované v priestore Rusoviec, Hainburgu a Vlčinštálu.
20. V. Rakúske jednotky, držiace predmostie, dostávajú posily a zásoby. Pod Viedňou sa Rakúšania a Francúzi stretli v bitke pri Asproch. Arciknieža generallisimus Karol Ľudovít poráža Napoleona v otvorenej poľnej bitke ako prvý vojvodca vôbec. Porazení Francúzi ustupujú na ostrov Lobau.
26.V. Napoleon svojim reskriptom ukladá maršalovi Davoutovi zmocniť sa Prešporka „za každú cenu“. Poverenie Davouta k tejto operácii pramení zo znalosti terénu a krajiny, Davout totiž pobýval v Prešporku tesne pred slavkovskou bitkou na prelome novembra a decembra roku 1805. Na rozkaz generála Lasalla sa francúzsky 16. jágerský jazdecký pluk presúva z Mostu nad Litavou do Vlčinštálu (dnes Bruck an der Leitha a Wolfstahl v Rakúsku) a začína zo systematickým prieskumom v smere Kopčany – Prešporok.
27. V. Zo zväzku hlavnej armády arciknieža Karol Ľudovít vyčleňuje pešiu brigádu pod velením generálmajora Vincenta Fridricha Bianchiho. Tá sa presúva od hlavnej armády z Moravského poľa k Prešporku a zaujíma postavenie v poľných opevneniach na petržalskom predmostí a jeho okolí. Tvoria ju uhorské pešie pluky Gyulai č. 60 (dva prápory, celkovo 1266 vojakov) a Duka č. 39 (jeden a pol práporu, celkovo 916 vojakov). Pluk Gyulai je takmer celý slovenský, Dukov pluk asi z tretiny. Francúzske Montbrunnove a Lasallove jazdecké jednotky nadväzujú spojenie pri Eisenstadte. Predmostie, ležiace na pravom brehu Dunaja, je týmto hermeticky obkľúčené zo všetkých strán na viedenskom smere. Sídelný Prešporok je však na všetkých smeroch zo zadunajského smeru voľne prístupný.
1. VI. Vrchným velením na rakúskej strane je poverený generálmajor Bianchi, ktorý osvedčil svoj rozhľad už ako náčelník štábu u Macka v Ulme roku 1805. Bianchiho náčelníkom štábu sa stáva ženijný stotník Čolič, autor plánov poľných opevnení a dozorujúci staviteľ. Od Hainburgu privádza maršal Davout k Prešporku 14 000 vojakov a 30 kanónov. Jedno krídlo sa dopoludnia zastavuje pri Kopčanoch, druhé pri Vlčinštále. Stred francúzskych síl sa sústreďuje na útok proti opevneniam. Pochodujúcu pechotu kryje jazdectvo generála Lasalla.
Popoludní asi dvojtisícový oddiel pod maršalom Davoutom a generálom Gudinom zaútočí prvýkrát proti rakúskym pozíciám. Francúzi sú napriek podpore svojho delostrelectva odrazení. Samotnú dedinu Petržalka kryje peší pluk č. 58, vzadu na predmostí a ostrovoch sa nachádzajú uhorské pešie pluky č. 39 a 60, tiež prápor rakúskej domobrany a silné delostrelectvo. V smere od pajštúnskeho a devínskeho hradu sú na prešporskom brehu rozostavené hliadky uhorskej insurekcie a dolnorakúskej domobrany. Francúzi v boji strácajú asi 400 vojakov, z toho tri štvrtiny tvoria mŕtvi, rakúske straty činia 100 vojakov a 6 dôstojníkov. V závere boja je francúzska jazda, tvorená 8. husárskym plukom a plukmi jazdných jágrov č. 13 a č. 16 z brigády generála Lasalla, odrazená rakúskymi švalisérmi a uhorskou jazdnou insurekciou za podpory delostrelectva. Francúzi nedosiahli žiaden taktický úspech.
3. VI. Ďalší francúzsky pokus o dobytie Prešporka. Po obdržaní posíl pechoty a delostrelectva mal maršal Davout k dispozícii 18 000 vojakov. Ráno na svitaní 12 000 nepriateľských vojakov zaútočilo pozdĺž celej obrannej línie kráľovských vojsk. Petržalka ľahla celá popolom, no Francúzi opäť nedosiahli želaného výsledku. Rakúšania zaplatili víťazstvo 13 dôstojníkmi a 360 vojakmi, Francúzi boli z vysokými stratami odrazení. Lassalovi husári a jazdní jágri, usilujúci sa o prielom, sú opäť odrazení rakúskymi švalisérmi a palatínovými insurekčnými husármi. Davout následne dáva rozkaz na ostreľovanie opevnení a Petržalky. Lasalle hlási maršalovi Davoutovi, že jazdectvo je zbytočné a nepoužiteľné v priamom útoku a navrhuje mu požiadať cisára Napoleona o ťažké delostrelectvo, pechotu, ženistov a sapérov.
4. VI. Ďalší francúzsky pokus o prielom. Útočiaci sa dostali len do tlejúcej Petržalky odkiaľ ustúpili po ničivej delostreleckej paľbe z opevneného predmostia. Kráľovské jednotky sa stiahli do opevnení. Francúzi sa zo stratami sťahujú do svojich pozícii pri Kopčanoch a Vlčindole. K predmostiu je vysunutý predvoj generála Petita, ktorý medzi 10. a 12. hodinou dopoludnia svojim delostrelectvom (24 kanónov) začína ostreľovanie opevnení aj mesta. Bianchi vysiela okamžite k Davoutovi deputáciu zo žiadosťou, aby Francúzi nestrieľali na mesto, pretože ono nebojuje a obyvateľstvo je bezbranné. Davout deputáciu na čele so stotníkom Čoličom vľúdne prijíma.
5. VI. Bianchi dostáva list od arcikniežaťa Karola Ľudovíta, v ktorom mu je prikázané „pripútať nepriateľa pri Prešporku všetkými prostriedkami na nevyhnutný čas“.
9. VI. Pokus francúzskej jednotky o výsadok pri Devíne. Tri sto Francúzov na piatich veľkých člnoch je odrazených oddielom dolnorakúskej domobrany pod podplukovníkom Obergsollom a troma kanónmi.
10. VI. Ďalší pokus o výsadok v mieste pri ústí Vydrice do Dunaja. Francúzi odrazení. Jednotky, brániace predmostie, dostávajú v noci cez Dunaj zásoby a strelivo. O pohyboch Francúzov sú obrancovia predmostia, mestskí zastupitelia i rakúsky hlavný štáb informovaní vďaka pozorovateľni zriadenej na hradnom vrchu.
11. VI. Nový pokus o výsadok pod Devínom. Francúzi opäť odrazení domobranou. Všetci Francúzi buď padli alebo sa utopili v Dunaji.
12. VI. Časť francúzskych síl (niekoľko diel a jazda) sa od Kopčian presúva k Rábu. Francúzsky prieskum hlási maršalovi Davoutovi, že sa po ľavom dunajskom brehu od Šamorína k Prešporku blíži časť jednotiek pravidelnej armády (jednalo sa o kontingent z Nových Zámkov) a pred ním čerstvé uhorské insurekčné jednotky. Davout nevie, koľko vojakov majú Uhri na druhom brehu k dispozícii, žiada a dostáva dvojtisícovú posilu a nariaďuje svojmu zboru okamžite opevniť sa pri Veľkých Kopčanoch, dnešnom Kittsee v Rakúsku.
14. VI. Bitka pri Rábe. Maršal Beuharnais poráža zbor arcikniežaťa Jána Krstiteľa, posilnený o kontingenty uhorských insurgentov vrchného brigadiera, slobodného pána Meška. Malá časť jeho rozbitého zboru, posilnená o uhorskú insurekciu, sa bráni v rábskej pevnosti, väčšia časť, na čele s arcikniežaťom Jánom, usporiadane ustupuje po ľavom brehu Dunaja k Prešporku, menšia na Komárno. Pri Bóši (dnes Gabčíkovo – pozn. PeS) sa v úlohe zálohy nachádza palatín Jozef Anton s časťou insurekčnej jazdy (asi 1200 jazdcov). Uhorská insurekcia pod vrchným brigadierom Meškom úspešne operuje na ľavom brehu Dunaja v smere Ráb – Šamorín.
18. VI. Bianchi vysiela navečer nadporučíka Pustelníka z 50 mužmi z pešieho pluku č. 39 zistiť prieskumom počet francúzskych síl a zistiť smer ich pohybu a hĺbku obrany. Oddiel prepláva Dunaj a preniká až do lokality Rusoviec. Misia je úspešne splnená.
20. VI. Napoleon vytýka v liste Davoutovi nedbalý a ležérny postup v dobíjaní predmostia. Následné delostrelecké ostreľovanie opevnení je bez akéhokoľvek výsledku.
22. VI. Pád rábskej pevnosti, kapitulácia brigadiera Prónaja.
23. VI. K Prešporku sa približujú prvé jednotky arcikniežaťa Jána Krstiteľa. Davoutovi vojaci opäť útočia. Bianchi riadi obranu predmostia z prvej línie. Po dorazení všetkých síl arcikniežaťa k Prešporku stúpa počet jej obrancov na 16 729 mužov a 3542 jazdcov s 50 kanónmi. Na pochode k mestu v smere od Žitného ostrova sú jednotky uhorskej pešej insurekcie. Napoleon dáva Davoutovi rozkaz k bombardovaniu Prešporka „2000–3000 granátmi denne“.
24. VI. Do mesta dorazil arciknieža Ján Krstiteľ, krátko po ňom od Moravského poľa aj kráľ František.
25. VI. Davoutov ďalší neúspešný útok na predmostie. Rakúšania obracajú Francúzov na útek, no neprenasledujú ich, tí sa sťahujú do svojich kopčianskych poľných opevnení. Večer do Prešporka vstupuje palatín Jozef Anton zo svojou jazdeckou a pešou insurekciou, ktorá predtým zaostala za zborom arcikniežaťa Jána Krstiteľa v priestore medzi Báčom a Šamorínom.
26. VI. Na Davoutov popud vyzýva listom generál Dessaix generála Bianchiho, aby dobrovoľne vydal všetky opevnenia na predmostí aj opevnenia na ostrove Pečňa, inak bude mesto bombardované delostrelectvom. Bianchi list odstupuje kráľovi a jeho bratom, zhodnú sa na odmietavom stanovisku. Francúzskou odpoveďou je delostrelecká paľba na mesto od jednej hodiny popoludní do ôsmej hodiny rannej nasledujúceho dňa.
27. VI. Francúzske návrhy na kapituláciu sú odmietnuté, opakované predpoludňajšie útoky na pozície kráľovských vojsk sú neúspešné. V noci toho dňa začína ďalšie bombardovanie, ktoré trvá do šiestej hodiny rannej nasledujúceho dňa. Rakúske velenie odmieta jednať o kapitulácii. Francúzi predkladajú ďalšie návrhy. Nočný útok na opevnené predmostie prináša ďalšie straty na strane útočiacich Francúzov aj uhorských insurgentov brániacich sa v predsunutých opevneniach.
28. VI. Keďže diplomatické jednania nikam nevedú, o 11. hodine dopoludnia začínajú Francúzi systematicky bombardovať Prešporok. Svojou intenzitou to bolo najťažšie ostreľovanie mesta vôbec a skončilo o 21. hodine večer. Mesto bolo zasiahnuté zápalnými granátmi, ktoré spôsobili v meste veľké požiare. Tisícky ľudí utekajú z mesta, obete na životoch sa rátajú na desiatky. Celkovo škody spôsobené týmto bombardovaním dosiahnu viac ako milión vtedajších zlatých. Rakúšania však mesto ani opevnenia nevydávajú.
30. VI. Napoleon sa v liste Davoutovi zmieňuje o ťažkej situácii na ostrove Lobau pod Viedňou a informuje ho o nálade v armáde po aspernskej porážke. Doslova ho nabáda aby „obsadil a dobyl to nepríjemné a prekliate predmostie“. Francúzi v počte cca 500 mužov sa v noci preplavujú cez Dunaj oproti Mlynským nivám. Výsadok je zahnaný do vody a zlikvidovaný rakúskymi jágrami, uhorskou pešou insurekciou a delostrelectvom. Maršal Davout dáva rozkaz k stavbe poľných opevnení a šiancov pred zničenou a vyhoretou Petržalkou.
3.–4. VII. Francúzi opakovane ostreľujú mesto, intenzita je však slabá a nenarobí Prešporku podstatnejšie škody. Boje na predmostí sa obmedzujú na prestrelky predsunutých oddielov bez významnejších strát. Francúzi sú zakopaní v opevneniach na okolí Kopčian, Rakúšania sú stiahnutí v opevneniach na predmostí.
5. VII. Predpoludním dostáva arciknieža Ján Krstiteľ písomný rozkaz od Karola Ľudovíta, aby bez meškania vyrazil zo svojim zborom k jeho hlavnej armáde sústredenej na Moravskom poli v okolí Wagramu v smere Marchegg – Leopoldsdorf. Maršal Davout je odvolaný z funkcie veliteľa francúzskych jednotiek na prešporskom smere, je prevelený k hlavnej armáde chystajúcej sa k útoku na Rakúšanov v priestore Moravského poľa. Začína wagramská bitka.
6. VII. Po odchode jednotiek arcikniežaťa Jána Krstiteľa má Bianchi k dispozícii asi 4500 mužov, z toho 2000 pešiakov, 850 insurekčných pešiakov, 100 dolnorakúskych domobrancov a divizión insurekčných husárov plus delostrelectvo. Palatín Jozef Anton opúšťa Prešporok a zo svojou insurekciou sa vysúva k Šamorínu, aby kryl prípadný útok v smere od Komárna. Insurekční vojaci zvádzajú po rábskej bitke, počas presunu od Komárna a Rábu k Prešporku, úspešné potýčky s odčlenenými francúzskymi jednotkami a podnikajú diverzné výpady na pravý breh Dunaja, čím sústavne znepokojujú Francúzov. Vyznamenáva sa najmä hlavný brigadier Meško zo svojimi vojakmi. Do Veľkých Kopčian prichádza nový francúzsky veliteľ, generál Baraguay d‘Hilliers. Francúzi porážajú Rakúšanov vo wagramskej bitke. Tí sporiadane ustupujú proti prúdu Dunaja poza Viedeň a postupne budú ustupovať k moravskej hranici.
7. VII. D‘Hilliers skoro ráno nariaďuje generálny útok na rakúske pozície, stráca v ňom však 120 mužov, troch dôstojníkov a päť kanónov. Francúzske delostrelectvo vyvinulo mimoriadnu aktivitu. Určitý taktický úspech dosahuje v Starom Háji, kde dolnorakúska domobrana pod tlakom musela zo stratami ustúpiť z opevnení. Peší pluk Strasoldo č. 27, zanechaný arcikniežaťom Jánom Krstiteľom na predmostí ako posila, sporiadane ustupuje k hlavným opevneniam, avšak za cenu vysokých strát. Francúzi obsadzujú niekoľko rakúskych okopov na tomto smere. Arciknieža Ján Krstiteľ, nachádzajúci sa medzi Marcheggom a Süssenbrunnom, zbrklo vydáva svojim jednotkám rozkaz k návratu na predmostie za zvukom diel. Do wagramskej bitky tak nezasiahol.
9. VII. V skorých ranných hodinách sa arciknieža Ján Krstiteľ, vracajúci sa od Süssenbrunnu, ležiacom na Moravskom poli, dostáva na dohľad Prešporku. Od wagramského bojiska v čase jeho ústupu k Prešporku bolo čelo jeho zboru vzdialené 11 kilometrov. V noci sa Francúzi pokúšajú o prekvapivý útok na opevnenia, oddiel je však takmer zničený.
11. VII. Pod dojmom wagramskej porážky dostáva v neskorých večerných hodinách generálmajor Bianchi rozkaz od arcikniežaťa Jána Krstiteľa, aby sa stiahol zo svojimi jednotkami zo zákopov a opevnení na petržalskom brehu a prešiel na ľavý breh Dunaja. Časť kráľovských vojsk ale ostáva napriek tomu v hlavných opevneniach na dunajskom brehu. Francúzi obsadili vyprázdnené predsunuté opevnenia a na Prešporok odtiaľ vypálili šesť delostreleckých granátov.
12. VII. D‘Hilliers oznamuje Bianchimu, že po bitke pri Znojme je medzi Rakúskom a Francúzskom uzavreté prímerie a žiada, aby mu bolo vydané mesto i posledná časť opevnení na petržalskom predmostí. Bianchi odmieta akceptovať jeho návrh bez písomného potvrdenia od arcikniežaťa Karola Ľudovíta. Žiada si preto 48-hodinový odklad.
14. VII. O 20. hodine večer Prešporok otvára na základe prímeria svoje brány Francúzom. Tí ju – na rozdiel od Ríma, Madridu, Berlína, Amsterdamu, Bruselu, Varšavy, Viedne či Moskvy, ako jediné hlavné mesto Európy, o ktoré bezprostredne bojovali – nikdy vojensky nedobyli a Uhorsko ako štát vojensky nepokorili. Palatín Jozef Anton zaujíma postavenie na Žitnom ostrove na okolí Bóša a po správe o znojemskom prímerí vyráža za arcikniežaťom Karolom Ľudovítom k Znojmu. Celková škoda spôsobená vojenskými operáciami dosiahla 2 104 895 zlatých a z toho vlastná kontribúcia splatná po zaujatí mesta z celkovej sumy dosahovala 602 352 zlatých.
15. VII. Do Prešporka prichádza Napoleonov nevlastný syn, maršal Eugen Beuharnais zo štábom. Vojenským guvernérom mesta je menovaný generál Kister, rovnako ako v roku 1805. Jeho príchod do mesta mal skôr politický ako vojenský význam. Vedľa francúzskych vojakov sú na okolí mesta i v ňom dislokované saské a hessenské jednotky.
31. VII. Prešporok navštevuje inkognito osobne cisár Napoleon I. Strávil v meste celý deň – navštívil hrad, prezrel si mesto, tábor vojakov i petržalské bojisko s cintorínom. Odišiel potom do Rábu na inšpekciu jednotiek.
Na záver si dovolím malú historickú kuriozitu. Bratislava a Viedeň sú jedinými stredoeurópskymi hlavnými mestami, ktoré navštívil Napoleon i jeho všetci synovia. Adoptovaný Eugen Bratislavu navštívil už v roku 1809. Napoleonov vlastný syn a dedič Napoleon II., známy aj ako vojvoda Zákupský, v rokoch 1825 a 1830. No a naostatok, jeho nemanželský syn Alexander Walewský, ju inkognito navštívil v roku počas svojej cesty po Európe v roku 1857.
Venované pamiatke MUDr. Andrey Mačasovej.
(PeS)